| Cievne mozgové príhody sú treťou najčastejšou príčinou smrti po srdcovom infarkte a rakovine. Každý šiesty človek bude mať počas svojho života cievnu mozgovú príhodu, v inom vyjadrení - každých 6 sekúnd niekto niekde vo svete zomiera na mozgovú porážku. Hoci je výskyt mŕtvice vyšší u starších ľudí môže zasiahnuť kohokoľvek v akomkoľvek veku. Rovnako závažnými stavmi s tragickými následkami je aj toxické poškodenie mozgu a úrazy mozgu a miechy často končiace smrťou alebo dlhodobým vážnym poškodením. Tieto situácie sú nielen osobnou a rodinnou tragédiou, ale aj mimoriadne nákladnou finančnou záťažou.
Prispôsobovanie sa podmienkam je jednou z kľúčových schopností živej hmoty. Od čias kedy bola prispôsobivosť spoznaná sa jej štúdium rozšírilo z úrovne druhov až na bunky a molekuly. Jeden z prejavov prispôsobivosti je nazývaný preto, že zvyšuje odolnosť proti nedostatočnému zásobovaniu orgánov alebo ich častí krvou – ischemická tolerancia. Odborná definícia hovorí, že ak je organizmus, alebo jeho časť, vystavený primeranému stresu, ktorý ho nezničí, je schopný vybudovať si obranu, ktorá ho na určitú dobu proti rovnakému alebo podobnému stresu chráni. Jedná sa o mimoriadne silný endogénny obranný mechanizmus umožňujúci prežiť doslova násobky smrteľných dávok. Funkčnosť fenoménu ischemickej tolerancie bola dokázaná u všetkých doteraz študovaných druhoch živočíchov a vo všetkých študovaných tkanivách. Na rozdiel od stagnujúcej farmakologickej terapie ischemických a postischemických stavov, významný pokrok v poznaní ischemickej tolerancie spočívajúci v použití postkondicionovania a najmä jeho formy vzdialeného postkondicionovania umožní v krátkej dobe vypracovanie postupov bezpečného reprodukovateľného kondicionovania napr. neinvazívnou krátkodobou ischemizáciou intaktnej končatiny alebo injekčným podaním vhodných stresorov. Využitie tohto spôsobu ochrany organizmu či jeho jednotlivých súčastí je doslova pred dverami klinickej medicíny. |