Profesor Jozef Maximili\u00e1n Petzval bol zakladate\u013eom fotografickej optiky. Patril k najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm vedcom v matematike a fyzike 19. storo\u010dia. Presl\u00e1vil sa vyn\u00e1lezmi v oblasti optick\u00fdch pr\u00edstrojov. Epoch\u00e1lny v\u00fdznam v\u0161ak mali hlavne jeho objekt\u00edvy \u2013 portr\u00e9tny a nesk\u00f4r aj krajin\u00e1rsky. Nimi prispel k r\u00fdchlemu rozvoju fotografie a kinematografie, ktor\u00e9 ovplyvnili prakticky v\u0161etky odvetvia vedy, techniky, vzdel\u00e1vania, kult\u00fary a in\u00fdch oblast\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Predn\u00e1\u0161ka informuje o dvoch spr\u00e1vach z rokov 1843 a 1857, v ktor\u00fdch informuje Cis\u00e1rsku akad\u00e9miu vied o svojich teoretick\u00fdch v\u00fdskumoch v oblasti optiky. Je obrovskou \u0161kodou, \u017ee jeho u\u017e prakticky pripraven\u00e1 kniha o optike bola zni\u010den\u00e1 pri vl\u00e1man\u00ed do jeho domu na Kahlenbergu.<\/p>\n\n\n\n
U\u017e v prvej spr\u00e1ve Petzval upozor\u0148uje na mo\u017enosti obrovsk\u00e9ho pokroku v oblasti praktickej optiky, ktor\u00fd v\u0161ak mus\u00ed by\u0165 zalo\u017een\u00fd na v\u00fdvoji nov\u00fdch teoretick\u00fdch met\u00f3d. V predn\u00e1\u0161ke sa dozviete o n\u00edm vyvinut\u00fdch origin\u00e1lnych met\u00f3dach, ktor\u00e9 mu umo\u017enili zdokona\u013eova\u0165 objekt\u00edvy fotografick\u00fdch pr\u00edstrojov, teleskopov, mikroskopov a tie\u017e aj reflektorov a osvet\u013eovac\u00edch pr\u00edstrojov. Ve\u013ek\u00fa pozornos\u0165 venoval i korekci\u00e1m ch\u00fdb zobrazovania.<\/p>\n\n\n\n
Autor predn\u00e1\u0161ky bol prekvapen\u00fd, ke\u010f u\u017e v prvej spr\u00e1ve na\u0161iel pri opise optimaliz\u00e1cie objekt\u00edvov defin\u00edciu, ktor\u00e1 sa prakticky zhoduje s defin\u00edciou Pareto optim\u00e1lneho rie\u0161enia. Pritom Pareto sa narodil a\u017e po vydan\u00ed prvej Petzvalovej spr\u00e1vy. Budeme m\u00f4c\u0165 teda spolu pos\u00fadi\u0165, \u010di by sa i dnes ve\u013emi \u010dasto pou\u017e\u00edvan\u00fd term\u00edn \u201ePareto optim\u00e1lne rie\u0161enie\u201c nemal vola\u0165 pod\u013ea Petzvala.<\/p>\n\n\n\n
Pri snahe o minimaliz\u00e1ciu koeficientov ch\u00fdb zobrazovania narazil na n\u00edzku efekt\u00edvnos\u0165 met\u00f3dy najmen\u0161\u00edch s\u00fa\u010dtov \u0161tvorcov. To ho viedlo k v\u00fdvoju origin\u00e1lnej met\u00f3dy numericky rovnak\u00fdch max\u00edm a min\u00edm. Zd\u00f4vodnil, pre\u010do prv\u00e1 met\u00f3da nemohla by\u0165 dostato\u010dne efekt\u00edvna.<\/p>\n\n\n\n
Obe Petzvalove spr\u00e1vy patria k najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm dielam za\u010diatkov modernej optiky. N\u00edm formulovan\u00e9 probl\u00e9my sa \u010dasto realizovali a\u017e v 20. storo\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Jeden z mnoh\u00fdch Petzvalov\u00fdch cit\u00e1tov:<\/p>\n\n\n\n
\u201cVo vede m\u00e1 \u010dlovek nielen pr\u00e1vo, ale aj povinnos\u0165 pochybova\u0165 o v\u0161etkom, \u010do nie je jasne a nezvratne dok\u00e1zan\u00e9\u201d.<\/strong><\/p>\n\n\n\n