Zvyškové teplo je nepochopiteľne zanedbávaný energetický poklad.

Decembrová vedecká kaviareň bola pokračovaním vedeckej kaviarne z novembra 2019, ktorá začala tým, že prednášajúci spustil malý stroj, ktorý bol poháňaný balastným teplom z chladnúceho čaju. Bola to názorná a presvedčivá demonštrácia toho o čom bola kaviareň. Bola to kaviareň, ktorú nám pripravil člen Predsedníctva SAV Ing. František Simančík, PhD. z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV v Bratislave, a venoval sa v nej problematike klimatickej zmeny z hľadiska získavania a využívania vhodnej energie potrebnej na život ľudstva. Mimochodom, bola to vedecká kaviareň, ktorá uzatvorila prvých 10 rokov existencie košických vedeckých kaviarní, a tento malý pokus z úvodu sa stal inšpiráciou pre viacero výrobkov a inštalácii, niektoré sme mali možnosť vidieť aj na kaviarni B. Vaitoviča v jeho prezentácii.

Doba odvtedy pokročila, no situácia so zhoršovaním klimatickej zmeny sa nezmenila, je stále aktuálna, a stále aktuálnejšia. Ing. Simančík po 4 rokoch nadviazal na svoju kaviareň s novými faktami a návrhmi. Klimatickú zmenu vnímame vo výrazne negatívnych konotáciách, bolo by chybou zakrývať si pred tým oči. Na prístupe Ing. Simančíka je však vzácne to, že síce dokáže tento stav pomenovať, nezatvára si pre ním oči, ale vždy sa snaží priniesť aj pozitívnu správu, čo by sa s tým dalo robiť. A to nie z pohľadu populistického politika, alebo bojovne naladeného aktivistu, ale z exaktného a realistického pohľadu inžiniera a vedca, založeného na dátach a faktoch.

Kto nemal možnosť vypočuť si prednášku Ing. Simančíka má možnosť vypočuť si aspoň jej záznam.

Anotácia prednášky:

Prednáška nadväzuje na predchádzajúcu prednášku, v ktorej sme sa venovali možnému vplyvu človeka na prebiehajúcu klimatickú zmenu a ľudským možnostiam ako ju zmierňovať, bez výrazného negatívneho dopadu na dosiahnutý civilizačný komfort.

Teraz sa sústredíme na zvyškové teplo, ktoré vzniká takmer pri všetkých ľudských činnostiach pri konverzii energie na užitočnú formu, najmä pri výrobe elektriny, v doprave  a v priemyselnej výrobe. Toto teplo považujeme za neželaný ale nutný vedľajší produkt, nepripisujeme mu  patričnú hodnotu a väčšinou ho bez úžitku vypúšťame do okolia. Ak na to použijeme aktívne chladenie spotrebujeme navyše ďalšiu energiu.

Na Slovensku len pri výrobe elektriny, v priemysle a doprave bez akéhokoľvek využitia vyhodíme viac ako 100 TWh zvyškového tepla. Zarážajúce je, že napriek tomu, že toto teplo máme zadarmo k dispozícii, ignorujeme ho nevyužívame, ale napriek tomu sa v zime obávame nedostatku plynu na vykurovanie domácností a jeho vysokej ceny.

Hoci tepla máme k dispozícii dosť, spaľovaním plynu a často žiaľ aj nekvalitného tuhého paliva si doma ďalšie teplo na kúrenie vyrábame. A nie je ho málo – slovenské domácnosti ročne spotrebujú približne 20 TWh, z toho asi štvrtina sa vyrobí spaľovaním tuhého paliva.

Ak by sa nám podarilo zo zvyškového priemyselného tepla zachytiť a na kúrenie použiť len pätinu, už by sme na Slovensku žiadne teplo na kúrenie vyrábať nemuseli. Ušetrila by sa tak drahá energetická surovina, ktorú musíme dovážať a súčasne odstránili emisie, ktoré najmä v prípade kúrenia tuhým palivom výrazne zaťažujú naše mestá a dediny. Ušetrený objem CO2 by bol dokonca väčší ako keby sme úplne odstavili celú osobnú dopravu.

Pritom je to už dnes technicky a  dokonca aj ekonomicky možné. Ako na to, ukážeme v prednáške, v ktorej predstavíme výsledky práve ukončeného projektu ktorý sa uvedenej problematike venoval.

Videozáznam: (c) Mgr. Martin Bystriansky

Foto: (c) Ján Gálik

© Copyright 2024 Košické vedecké kaviarne