Košické vedecké kaviarne

Miesto konania: Tabačka - malá kinosála, Košice

Prednášajúci: Prof. Ing. Štefan Segľa, CSc.

Dátum konania: 29. januára 2025

Profesor Jozef Maximilián Petzval bol zakladateľom fotografickej optiky. Patril k najvýznamnejším vedcom v matematike a fyzike 19. storočia. Preslávil sa vynálezmi v oblasti optických prístrojov. Epochálny význam však mali hlavne jeho objektívy – portrétny a neskôr aj krajinársky. Nimi prispel k rýchlemu rozvoju fotografie a kinematografie, ktoré ovplyvnili prakticky všetky odvetvia vedy, techniky, vzdelávania, kultúry a iných oblastí.

Prednáška informuje o dvoch správach z rokov 1843 a 1857, v ktorých informuje Cisársku akadémiu vied o svojich teoretických výskumoch v oblasti optiky. Je obrovskou škodou, že jeho už prakticky pripravená kniha o optike bola zničená pri vlámaní do jeho domu na Kahlenbergu.

Už v prvej správe Petzval upozorňuje na možnosti obrovského pokroku v oblasti praktickej optiky, ktorý však musí byť založený na vývoji nových teoretických metód. V prednáške sa dozviete o ním vyvinutých originálnych metódach, ktoré mu umožnili zdokonaľovať objektívy fotografických prístrojov, teleskopov, mikroskopov a tiež aj reflektorov a osvetľovacích prístrojov. Veľkú pozornosť venoval i korekciám chýb zobrazovania.

Autor prednášky bol prekvapený, keď už v prvej správe našiel pri opise optimalizácie objektívov definíciu, ktorá sa prakticky zhoduje s definíciou Pareto optimálneho riešenia. Pritom Pareto sa narodil až po vydaní prvej Petzvalovej správy. Budeme môcť teda spolu posúdiť, či by sa i dnes veľmi často používaný termín „Pareto optimálne riešenie“ nemal volať podľa Petzvala.

Pri snahe o minimalizáciu koeficientov chýb zobrazovania narazil na nízku efektívnosť metódy najmenších súčtov štvorcov. To ho viedlo k vývoju originálnej metódy numericky rovnakých maxím a miním. Zdôvodnil, prečo prvá metóda nemohla byť dostatočne efektívna.

Obe Petzvalove správy patria k najdôležitejším dielam začiatkov modernej optiky. Ním formulované problémy sa často realizovali až v 20. storočí.

“Vo vede má človek nielen právo, ale aj povinnosť pochybovať o všetkom, čo nie je jasne a nezvratne dokázané”.

PETZVAL – optické výskumy.